851. O sacharoze mozeme povedať: nazyva sa repny cukor a je to najsladsi sacharid ma v molekule glykozidovu vazbu, ktora vznikla naviazanim poloacetaloveho hydroxylu glukozy s primárnym hydroxylom na druhom atome uhlíka fruktozy ma v molekule glykozidovu väzbu, ktorá vznikla naviazanim poloacetaloveho hydroxylu glukozy s poloacetalovym hydroxylom na druhom atome uhlíka fruktozy typ glykozidovej vazby sacharozy je α-->β2.
852. O riboze plati: je súčasť DNA je ketopentoza nachadza sa v ATP je medziprodukt glykolyzy .
853. Mliečny cukor je: redukujuci disacharid galaktoza aldohexoza laktoza.
854. Redukujuce vlastnosti ma: hydrolyzat skrobu laktoza maltaza sacharoza.
855. Sacharoza je neredukujuci disacharid preto, lebo: glykozidova vazba vznikla medzi dvomi poloacetalovymi hydroxylmi nema v molekule volny poloacetalovy hydroxyl nereaguje a Fehlingovym cinidlom nemoze tvoriť estery.
856. Pri reakcii glukozy s Fehlingovym cinidlom: sa glukoza redukuje kation mednaty sa redukuje na kation medny vznika cervena zrazenina Cu2O sa meď oxiduje.
857. Podstatou dôkazu prítomnosti glukózy Fehlingovym cinidlom je: ze glukoza sa oxiduje kation mednaty sa oxiduje kation mednaty sa oxiduje poloacetalovy hydroxyl sa redukuje .
858. Dihydroxyaceton: je najjednoduchšia ketoza oxiduje sa na kyselinu glycerovu vznika v organizme pri glykoze vznika oxidaciou glycerolu na sekundarnom uhliku.
859. Maltoza: je glukopyranozyl - glukopyranoza sa sklada z dvoch molekul α-D-glukopyranozy naviazanych vazbou α(1-->4) je sladovy cukor a vznika stiepenim škrobu amylazou sa sklada z galaktopyranozy a glukopyranozy.
860. Maltoza: je neredukujuci disacharid, lebo nemá voľný poloacetalovy hydroxyl v molekule ma glykozidovu väzbu α(1-->4), preto ma voľný poloacetalovy hydroxyl je redukujuci monosacharid je redukujuci disacharid .
861. Mliecny cukor: ma rovnaké zloženie ako maltoza, líši sa len typom glykozidovej vazby je zložený z β-D- galaktopyranozy a α-D-glukopyranozy ma v molekule vazbu α(1-->4) a β(1-->4) ma v molekule väzbu β(1-->4).
862. O laktoze platí: v molekule ma volny poloacetalovy hydroxyl, preto je redukujúci disacharid je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu glykozidova väzba β(1-->4) je pricinou, ze nema redukčné účinky pôsobením maltazy sa stiepi na glukozu a galaktozu .
863. Vyberte správne tvrdenie o disacharidoch: su biele krystalicke latky dobre rozpustne vo vode maltoza je najsladsi disacharid laktoza a maltoza su redukujuce disacharidy, lebo v molekule maju voľný poloacetalovy hydroxyl vo vodnom roztoku disociuju na monosacharidy.
864. Skrob: je polysacharid rastlinného pôvodu sklada sa z amylozy a amylopektinu obsahuje glykozidove vazby α(1-->4) a β(1-->) obsahuje glykozidove väzby α(1-->4) a α(1-->6).
865. Skrob, celuloza a glykogen: sa lisia len miestom vyskytu nelisia sa zlozenim lisia sa typom glykozidovej vazby vsetky obsahuju glykozidove väzby α (1-->4) a α(1-->6).
866. Skrob a glykogen: su zlozene z α-D-glukofuranozy obsahujú glykozidove väzby α (1-->4) a α(1-->6) sa lisia vyskytom, skrob je rastlinný polysacharid a glykogen je živočíšneho pôvodu sa lisia rozpustnostou vo vode.
867. Vyberte správne tvrdenie: glykogen a amylopektin sa z chemického hladiska lisia len poctom glykozidovych vazieb α(1-->6) amylopektin a glykogen sa vetvene, na rozdiel od celulózy a amylozy na rozdiel od glykogenu amylopektin ma sladku chut glykogen je redukujuci sacharid.
868. Vyberte, čo neplati: amyloza obsahuje glykozidove vazby len typu α(1-->4) amylopektin sa od glykone z chemického hľadiska líši iba poctom vazieb α(1-->6) glykogen a celuloza maju rovnaké vlastnosti, lebo obsahujú vazby α(1-->4) a β(1-->6) glykogen je silne rozvetveny.
869. Glykogen: je polysacharid živočíšneho pôvodu je zásobna látka a ukladá sa c tukových tkanivách moze byt svalový a pečeňový sa nachádza aj v niektorých rastlinách .
870. Maltoza: v ľudskom organizme vzniká zo škrobu posobenim amylazy vznika oxidaciou manitolu maltazou sa stiepi na oxid uhličitý, vodu a energiu je redukujuci disacharid .
871. Celuloza na rozdiel od skrobu je rozpustna vo vode obsahuje glykozidove vazby β(1-->4) je pre človeka nestráviteľna, lebo amylaza stiepi len α-glykozidove vazby mozno ju dokázať roztokom jodu .
872. Pre polysacharid plati: glykogen na rozdiel od skrobu a celulozy dokazeme Fehlingovym cinidlom polysacharidy nemajú redukcne účinky nemaju sladkú chuť glykogen je zasobna latka živočíchov .
873. Derivatom sacharidu je: manitol kyselina glutarova kyselina glukarova sacharoza .
874. Glukoza z disacharidov a polysacharidov môže vzniknut: redukciou hydrolyzou v kyslom prostredí hydrolyzou v prítomnosti enzymu disacharidazy resp. amylazy a disacharidy pôsobením trypsinu.
875. V živočíšnom organizme sa netvori: arabinoza laktoza riboza celuloza.
876. O celuloze plati: je linearny polysacharid vo vode tvori koloidny roztok je najrozšírenejší polysacharid v biosfere vyuziva sa na výrobu viskozoveho hodvabu.
877. V metabolizme sacharidov ma dôležitú ulohu: tiamin pyridoxin retinol vitamin K.
878. Oxidaciou monosacharidu: v prítomnosti enzymov vznikaju uronove kyseliny pôsobením silných oxidačných činidiel vznikaju aldarove kyseliny vznikaju aldonove kyseliny sa stiepi uhlikovy reťazec a vznikaju nižšie aldehydy a ketony.
879. Sacharoza : sa sklada z α-D-glukopyranozy a β-D-fruktofuranozy je neredukujuci disacharid lebo v molekule nema poloacetalovy hydroxyl je redukujuci disacharid lebo glykozidova vazba vznikla medzi poloacetalovym hydroxylom glukózy a poloacetalovym hydroxylom fruktozy ani po hydrolyze nedava pozitívnu reakciu s Fehlingovym cinidlom .
880. Acylglyceroly su: estery vyšších karboxylovych kyselin a terciarneho alkoholu estery vyšších karboxylovych kyselin a trojsytneho alkoholu estery vyšších karboxylovych kyselin etery vyšších karboxylovych kyselin a jednosytnych alkoholov s dlhým uhlikovym reťazcom .
881. Medzi funkcie lipidov v organizme nepatri: su zdrojom energie a zasobnou latkou zabezpečuju tepelnu izolaciu a vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpustaju nepolarne latky ako B-vitaminy obaluju nervove vlakna a tvoria bunkove membrany su súčasťou jadrovej RNA.
882. O jednoduchych lipidoch plati: obsahujú esterovo viazanu glukozu obsahuju vazbu -O-CO- mozu obsahovať zvysok H3PO4 si prijimane v potrave v podobe acylglycerolov.
883. Lipidy v organizme cloveka: su súčasťou bunkovych membran vytvaraju prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú nepolarne latky, ako napr. vitaminy a liečivá sa zúčastňujú na proteosynteze trialglyceroly sa stiepia pôsobením lipazy na glycerol a mastne kyseliny.
884. Zlozene (komplexne) lipidy delime podla zlozenia na: fosfolipidy glykolipidy živočíšne a rastlinné tuhe a kvapalné .
885. Podľa obsahu alkoholovej zložky jednoduché lipidy delime na: acylglyceroly vosky tuky oleje.
886. Súčasťou lipidov môžu byť karboxylove kyseliny, ktoré: maju lineárny rozvetveny reťazec maju v molekule parný počet atomov uhlika su jednosytne su nasytene a nenasytene.
887. Medzi nenasytene mastne kyseliny patri kyselina: linolova arachova maslova olejova.
888. Neesencialne mastné kyseliny su: kyselina arachidonova kyselina asparagova kyselina stearova kyselina palmitova.
889. Vyberte ktorá mastná kyselina je esencialna pre človeka: C17H31COOH C17H29COOH C15H31COOH C15H30O2.
890. Dve a vic dvojitých väzieb v molekule ma kyselina: olejova hinolenova arachidonova elaidova.
891. Vyberte esencialne mastné kyseliny: CH3-(CH2)7-CH=CH-(CH2)7-COOH CH3-(CH2)4-CH=CH-CH2-CH=CH-(CH2)7-COOH CH3-CH2-CH=CH-CH2-CH=CH-CH2-CH=CH-(CH2)7-COOH CH3-CH2-CH=CH-CH(CH3)-CH=C(CH3)-CH(CH3)-CH=CH-(CH2)7-COOH.
892. O vlastnostiach lipidov plati: su hydrofobne v studenej vode su nerozpustne, ale v teplej vode sa rozpúšťajú nemusime ich prijimat v potrave, lebo nas organizmus si ich vie všetky vytvoriť vo vode su nerozpustne, môžu tvoriť micely.
893. Estery vyšších karboxylovych kyselin a glycerolu: su stiepene amylazou maju konzistenciu, ktorá zavisi od pomeru nasýtených a nenasýtených vyšších karboxylovych kyselin su súčasťou steroidov môžu byť v organizme enzymovo rozlozene na svoje zlozky.
894. Teplota topenia lipidov: zavisi len pd dlzky retazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny zavisi len pd poctu nenasýtených väzieb v molekule zavisi od dlzky retazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny a čím ma viac nenasýtených väzieb v molekule je tym nižšie, čím je reťazec karboxylovych kyselin kratší a čím ma viac nenasýtených väzieb v molekule .
895. O mastných kyselinach plati, že sú to: všetky karboxylove kyseliny, ktoré su nerozpustne vo vode nerozvetvene karboxylove kyseliny, ktoré majú aspoň 16 atomov uhlika a parný počet uhlíkov nerozvetvene karboxylove kyseliny s minimalne šestnástimi atomami uhlíka v molekule aromaticke karboxylove kyseliny .
896. Esenciálne mastné kyseliny: si organizmus vie vytvoriť dehydrogenaciou nasýtených karboxylovych kyselin a nemusime ich prijímať v potrave maju v molekule aromaticky kruh alebo heterocyklus maju v molekule dve a viac dvojitých väzieb sú dôležité pri metabolizme nasýtených mastných kyselin a cholesterolu.
897. Úplnou hydrogenaciou kyseliny C19H31COOH vznikne: kyselina olejova kyselina linolova kyselina arachova nasyteny uhlovodik.
898. Reakciou C17H29COOH+2H2 vznika: kyselina linolova kyselina olejova kyselina oktadecenova nasytena mastná kyselina.
899. O lipidoch plati: nenasytene karboxylove kyseliny v molekulach nestuzenych lipidov su cis- izomery pri ciastocnom stuzovanim lipidov vznikajú trans-izomery mastných kyselín oleje lisované za studena nie su vhodné na fritovanie tie, ktore obsahuju vysoke percento nenasýtených mastných kyselín su termostabilné .
900. Acylglyceroly: môžu byť mono-, di, tri- acylglyceroly su jednoduché, ak v molekule obsahuju len nasýtené mastné kyseliny su zmiesane ak je glycerol esterifikovany aspoň dvomi rôznymi mastnými kyselinami obsahuju v molekule okrem vyššej karboxylovej kyseliny aj jednosytny alkohol s dlhym uhlikovym reťazcom .
|
